Brusno Kúpele

Prvýkrát sú pramene písomne doložené v roku 1818 vo farskej kronike v Medzibrode. Až do roku 1834, kedy sa začala stavba prvého kúpeľného domu, dokončeného v roku 1837, sa v dokumentoch neuvádza kúpeľné využitie prameňov. Je viac ako pravdepodobné, že pramene boli využívané drevorubačmi, baníkmi, uhliarmi už dávno pred týmto rokom, keďže popri nich chodili dolinou Brusnianky denne do práce. Prvá sezóna v kúpeľoch sa začala v roku 1838 a trvala až do roku 1859, kedy kúpeľný dom zhorel. Bol obnovený v roku 1861 s pôdorysom v tvare písmena U - dnešný pavilón Vepor. Obdobie 1. ČSR bolo pre brusnianske kúpele obdobím rozkvetu. Na ubytovanie v kúpeľoch v tom čase slúžili 3 jednoposchodové hotely (Ludvik, Kúpeľný dom, Paula) so 150 izbami. Hotely boli vybavené elektrinou a vodovodom.

Po 2. sv. vojne boli kúpele v zlom technickom stave, ktorý ešte zhoršil požiar v roku 1947. Na obnovu brusnianskych kúpeľov sa podujali Podbrezovské železiarne (toho času Stredoslovenské železiarne), ktoré sa v roku 1947 stali ich novým vlastníkom. Komunistický prevrat v roku 1948 odštartoval proces znárodňovania a kúpele v Brusne sa dostali do rúk štátu. Najväčšie architektonické zmeny zaznamenali kúpele po roku 1974, kedy sa začalo s výstavbou pavilónu Poľana, ktorý bol otvorený v roku 1985. V súčasnosti sú Kúpele Brusno akciovou spoločnosťou.
V súčasnosti prevádzkované kúpeľné kapacity tvoria dva kúpeľné domy - Poľana a Paula spolu s 296 lôžkami.

Minerálne vody sú liečivé, vhodné na indikácie niektorých zažívacích chorôb, najmä obličiek, pečene, žalúdočných a črevných porúch. Okrem zažívacích ťažkostí sa v Brusne môžu liečiť aj srdcovo - cievne choroby a choroby pohybového ústrojenstva.

Rozlišujeme tu nasledovné pramene- Ludwig, Paula,Hedviga, Ondrej, Vepor, Ďumbier, BB - 88 Vrt ŠHB 1, BB - 89 Vrt ŠHB 2.
V srdci stredného Slovenska, v údolí Slovenského Rudohoria na úpätí severných svahov Vepra a v ústí doliny Peklo, ležia obklopené zamatovou vôňou ihličnatých lesov Kúpele Brusno.

Ich jedinečná poloha len niekoľko kilometrov severovýchodne od Banskej Bystrice v zalesnenom údolí Horehronia v nadmorskej výške 424 m ponúka nerušené ticho, čistý vzduch a nezabudnuteľné prostredie v lone prekrásnej prírody. Okolité hory a štíty Nízkych Tatier zvádzajú pohľady na ich vysoké končiare. Kúpeľné miesto sa nachádza v oblasti s miernou, teplou a pomerne vlhkou podhorskou klímou.

Obec Brusno leží medzi horstvami Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria, v západnej časti okresu Banská Bystrica, severovýchodne od okresného mesta. Rozkladá sa na obidvoch brehoch rieky Hrona. Brusno je v rámci Slovenska situované takmer v jeho geometrickom strede, ktorý sa nachádza neďaleko na juhozápadnom úpätí Vepra (1339 m). Z pravej strany do údolia Hrona spadá južné predhorie Nízkych Tatier s masívom Prašivá. Reliéf je značne členitý, zvlnený a jednotlivé vyvýšeniny dosahujú až nad 1500 m nad morom (Veľká Chochuľa 1754 m – najvyšší vrchol Prašivej, Veľké Košarisko 1682 m, Lučatínska Hoľa 1588 a Kabanec 1535 m). Tieto vyvýšeniny majú typický hôľny charakter – nie sú bralnaté, svahy sú hladké, v lete zelené, v zime zas oslnivo biele. Okolie obce je okrem nízkej zníženiny v údolí Hrona hornaté, tu sa rozkladajú lúky, pastviny a hlavne lesy. Rieka Hron preteká obcou v dĺžke asi 2 km, priberá prítoky: Sopotnicu – pravobežný a Brusnianku – ľavobežný. Sopotnica – 12,6 km dlhý pravostranný prítok Hrona bystrinného charakteru, pramení v Nízkych Tatrách pod Veľkou Chochuľou vo výške okolo 1402 m nad morom. Brusnianka- ľavostranný prítok Hrona, je dlhý 8,8 km. Pramení v západnej časti Slovenského Rudohoria pod Kolbou vo výške okolo 955 m nad morom.
Kúpeľná liečba je poskytovaná podľa indikačného zoznamu pre kúpeľnú liečbu. Podľa tohto zoznamu sa u nás poskytuje ústavná kúpeľná starostlivosť pre pacientov s nasledujúcimi ochoreniami-choroby obehového ústrojenstva, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, choroby z povolania.